Názov krajiny: Kanada (Canada, Le Canada)

Rozloha: 9 976 139 km2

Počet obyvateľov: 33 mil. (2007)

Hustota obyvateľstva: 3,2/km2

Hlavné mesto: Ottawa (1,01mil obyvateľov)

Vlajka:

Erb:

Hymna: O Canada

Úradný jazyk:
angličtina, francúzština - na federálnej úrovni a v provincii Nový Brunswick; francúzština - v provincii Quebec; angličtina - v ostatných provinciách

Štátne zriadenie:
konštitučná monarchia - federálny štát, ktorý tvorí 10 provincií a 3 teritóriá; hlavou štátu je anglická kráľovná zastupovaná generálnou guvernérkou; každá provincia má svoj jednokomorový zákonodarný zbor, vládu a guvernéra (Lieutenant Governor)

Najvyšší predstavitelia štátu:

	hlava štátu britská kráľovná Alžbeta II. Formálnou hlavou štátu, nakoľko je Kanada jednou z krajín Britského spoločenstva (Commonwealth), je kráľovná Alžbeta II. narodená 21. aprí-la 1926 a korunovaná 6. februára 1952. V Kanade je zastupovaná generálnou guvernérkou. V roku 1982 bol prijatý Ústavný zákon (Constitution Act), ktorý dal kanadskému parlamentu právo meniť ústavu. Dovtedy museli byť všetky ústavné zmeny odsúhlasené britským parlamentom.
	generálna guvernérka Michaelle Jean Narodila sa 6. septembra 1957 na Haiti. Do Kanady prišla spolu s rodičmi ako utečenec v roku 1968. Získala titul bakalár v odbore talianske umenie a hispánska literatúra, neskôr magister umenia na University of Montreal. V rokoch 1984 až 1986 vyučovala na fakulte talianskych umení na tej istej univerzite. V 80-tych rokoch pokračovala v štúdiu jazykov a literatúry na University of Perouse, University of Florence a Catholic University of Milan. Plynulo rozpráva piatimi jazykmi: francúzsky, anglicky, taliansky, španielsky a kreolsky. Počas štúdií osem rokov pracovala pre quebeckú organizáciu, ktorá riešila otázku týraných žien. V tejto dobe pomohla stovkám žien a detí. Tiež pracovala pre organizáciu, ktorá sa venovala prisťahovalcom. Neskôr sa zamestnala v Úrade pre zamestnanosť a prisťahovalectvo v Kanade a Rade pre kultúru komunít v Quebecu. Sociálne cítenie pani Jean a jej vzťah k národným a medzinárodným otázkam ju viedol k žurnalizmu, ktorému sa úspešne venovala 18 rokov. V roku 1988 začala pracovať pre Radio-Canada ako reportérka a v roku 1999 ju oslovila spoločnosť CBC, jedna z najväčších vysielacích spoločností Kanady. V roku 2001 začala moderovať hlavné správy v Radio-Canada, v roku 2004 spustila svoju vlastnú reláciu. V polovici 90-tych rokov spolupracovala na mnohých dokumentárnych fimoch produkovaných jej manželom, fimárom Jean-Danielom Lafondom. Michaëlle Jean získala veľa ocenení za svoju profesionálnu činnosť, napr. Mediálnu cenu Kanadskej ligy za ľudské práva za reportáž o problémoch žien imigrovaných do Quebecu, Cenu Mireille-Lanctôt za reportáž o násilí v partnerských vzťahoch, Cenu Anix za najlepšiu reportáž v Kanade o sile peňazí v Haitskej spoločnosti. Ďalej získala novinársku cenu Amnesty International Canada a v roku 2001 Gemini Award za najlepšie interview. Stala sa čestným občanom mesta Montreal. Michaëlle Jean má s manželom Jean-Daniel Lafondom jednu adoptovanú dcéru Marie-Éden a dve dcéry z predchádzajúceho Lafondovho manželstva.
	predseda vlády Stephen Harper Narodil sa 30. apríla 1959 v Toronte. V roku 1978 sa odsťahoval do Alberty a pracoval v petrolejárskom priemysle. Vyštudoval ekonómiu na University of Calgary. Je čestný člen medzinárodnej nadácie Raoula Wallenberga. So svojou ženou Laureen má deti Benjamina a Rachel. Po prvýkrát bol zvolený v roku 1993 za poslanca dolnej snemovne. Parlament opustil v roku 1997, aby sa stal viceprezidentom a neskôr prezidentom Národnej občianskej koalície, významnej kanadskej právnickej organizácie. V roku 2002 sa stal lídrom opozície potom, čo prevzal vedúce postavenie v Kanadskej aliancii. V roku 2003 bol spoluzakladateľom Konzervatívnej strany Kanady a zároveň sa postavil na jej čelo. Ako vodca konzervatívcov sa zúčastnil v roku 2004 federálnych volieb a zvýšil počet a postavenie konzervatívcov v dolnej snemovni. V roku 2006 jeho strana vyhrala 39. federálne voľbya 6. februára 2006 bol zvolený za 22. premiéra Kanady.

Zákonodarný orgán:
federálny dvojkomorový parlament, skladajúci sa zo Senátu a Dolnej Snemovne. Predsedom (Speaker) Senátu (105 senátorov) je Gildas Molgat. Senátorov menuje generálny guvernér na základe odporúčania premiéra (senátori menovaní pred 2.6.1965 majú doživotný mandát, mandát senátorov menovaných po tomto dátume platí do veku 75 rokov). Predsedom (Speaker) Dolnej snemovne (House of Commons), ktorú tvorí 301 poslancov, je Gilbert Parent.

Federálny kabinet (vláda):
má premenlivý počet členov - ministrov a štátnych tajomníkov, ktorých menuje predseda vlády. Všetci členovia vlády sú súčasne poslancami Dolnej snemovne.

Hlavné politické strany a ich zastúpenie v parlamente:
Liberálna strana (Liberal Party) - vládnuca strana), 172 miest v Dolnej snemovni a 54 miest v Senáte, vodca Jean Chrétien; Kanadská reformná konzervatívna aliancia (Canadian Reform Conservative Alliance) - hlavná opozičná strana, 66 miest v Dolnej snemovni a 1miesto v Senáte, vodca Stockwell Day (od 8.7.2000); Quebecký blok (Bloc Québécois) - opozičná strana, 38 miest v Dolnej snemovni, v Senáte nemá zastúpenie, vodca Gilles Duceppe; Nová demokratická strana (New Democratic Party), opozičná strana, má 13 miest v Dolnej snemovni, v Senáte nemá zastúpenie, vodca Alexa McDonoughová; Progresívna konzervatívna strana (Progressive Conservative Party) - opozičná strana, 12 miest v Dolnej snemovni a 35 miest v Senáte, vodca Joe Clark; nezávislí poslanci majú v Senáte 5 miest

Členstvo v hlavných medzinárodných organizáciách:
OSN, NATO, G7, OBSE, OECD, NAFTA, MMF, APEC, Organizácia amerických štátov, WTO, Commonwealth, Frankofónia a ďalšie

Peňažná jednotka:
kanadský dolár (1 CAD = 100centov)

Diplomatické styky:
Kanada uznala SR nótou z 31. 12. 1992, bilaterálne styky boli nadviazané s platnosťou od 1. 1. 1993. Veľvyslanec SR v Ottawe je Stanislav Opiela. Dezignovaný veľvyslanec Kanady pre SR so sídlom v Prahe je Michael Calcott.